Neustále sa rozvíjajúca civilizácia

Bahájske spisy vysvetľujú, že ľudstvo za sebou zanechalo detstvo a teraz stojí na prahu svojej dospelosti. Toto prechodné obdobie, pre ktoré sú príznačné revolučné a ďalekosiahle zmeny, sa dá prirovnať k dospievaniu. V tomto období sa upúšťa od myšlienok, postojov a zvykov zo skorších vývojových stupňov ľudstva a postupne sa zakoreňujú nové spôsoby myslenia a konania, ktoré odrážajú jeho blížiacu sa dospelosť.

‘Abdu’l‑Bahá vysvetľuje: „To, čo platilo pre potreby ľudského rodu v jeho ranej histórii, nemôže splniť ani uspokojiť nároky tohto dňa, tohto obdobia novoty a zavŕšenia. Človek sa teraz musí naplniť novými cnosťami a silou, novými morálnymi normami, novými schopnosťami… Hoci dary a požehnanie z obdobia mladosti prišli vhod a postačovali počas dospievania ľudstva, teraz nie sú schopné spĺňať požiadavky jeho dospelosti.“

Korunou tohto blížiaceho sa veku dospelosti je zjednotenie ľudského rodu. Shoghi Effendi píše, že zatiaľ čo jednota „rodiny, kmeňa, mestského štátu a národa sa postupne vydobýjala a plne ustanovila“, celosvetová jednota je „cieľ, o ktorý sa sužované ľudstvo usiluje“. V inom úryvku sa zmieňuje o „nástupe svetovej civilizácie, akú smrteľný zrak jakživ nevidel ani ľudská myseľ nepoňala“. Pýta sa: „Ktože si dokáže predstaviť vznešený štandard, ktorý je takto rozvinutá civilizácia predurčená dosiahnuť? Kto môže zmerať výšky, do ktorých vzlietne ľudský um oslobodený z pút? Kto vie predvídať ríše, ktoré objaví ľudský duch oživený rinúcim sa Baháʼuʼlláhovým svetlom žiariacim v plnosti svojej slávy?“

Vznik svetovej civilizácie, ktorá bude prekvitať v duchovnom aj materiálnom rozmere, znamená, že jej duchovné a praktické stránky sa musia rozvíjať spoločne. Vierou a rozumom je možné objavovať silu a schopnosti ukrývajúce sa v jednotlivcoch i v ľudstve ako takom a pracovať na tom, aby sa tento potenciál naplnil. Uznanie zásadnej zhody medzi vedou a náboženstvom tiež umožňuje, aby sa duchovné a materiálne poznanie vytváralo, uplatňovalo a šírilo medzi všetkými obyvateľmi sveta.

„Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“ Bahá’u’lláh