Citáty

Ó synu ducha! Najmilovanejšia je v Mojich očiach spravodlivosť. Neodvracaj sa od nej, ak po Mne túžiš, a nezanedbávaj ju, aby som ti mohol dôverovať. Pomocou nej budeš hľadieť vlastnými očami a nie očami iných. A poznať budeš vďaka vlastnému poznaniu, a nie prostredníctvom poznania blížneho svojho. Uvažuj v srdci nad tým, akým sa ti patrí byť. Vskutku spravodlivosť ti dávam ako dar a znamenie Mojej láskyplnosti. Maj ju teda na očiach! (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z arabčiny, č. 2)

Poznanie je pre život človeka sťa perute a rebrík, po ktorom môže vystupovať. Každý má za povinnosť si ho osvojiť. Osvojiť si však je potrebné poznanie takých vied, ktoré môžu byť na prospech národov zeme, a nie tých, ktoré sa začínajú slovami a slovami sa i končia. Vedci a remeselníci majú vskutku veľké práva voči národom sveta. (Bahá’u’lláh, Bahá’u’lláhove tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, Tajallíyát)

A česť a pocta človeka spočíva v tom, že sa spomedzi všetkých más ľudí na svete stane zdrojom spoločenského dobra. Viete si predstaviť väčšiu štedrosť, ako to, že by sa človek pozrel na seba a zistil by, že vďaka utvrdzujúcej milosti Božej sa stal príčinou mieru a blahobytu, šťastia a pokroku svojich blížnych? Nie, pri jedinom pravom Bohu, niet väčšej blaženosti, dokonalejšieho potešenia. (‘Abdu’l-Bahá, The Secret of Divine Civilization)

Boh nám dal oči, aby sme sa mohli pozerať na svet a pridržiavať sa všetkého, čo podporí napredovanie civilizácie a umenia žiť. Dal nám uši, aby sme mohli počúvať múdrosť učencov a filozofov a aby sme z nej mali prospech a aby sme povstali a túto múdrosť šírili a konali podľa nej. Zmysly a schopnosti nám boli dané, aby sme boli oddaní službe všeobecnému blahu. A to všetko preto, aby sme sa my, ktorí sa odlišujeme od ostatných foriem života vnímavosťou a rozumom, snažili vždy a všade, či už sa naskytne príležitosť veľká alebo malá, obyčajná alebo výnimočná, pokým nebude celé ľudstvo bezpečne zhromaždené v nedobytnej pevnosti poznania. Neustále by sme mali budovať nové základne pre ľudské šťastie a za týmto účelom vytvárať a používať nové spôsoby. Aký znamenitý, aký ctihodný je človek, ak povstane, aby splnil svoju zodpovednosť. Aký úbohý, aký opovrhnutiahodný, ak zavrie oči pred dobrom spoločnosti a svoj drahocenný život premrhá tým, že sa zaoberá svojimi vlastnými sebeckými záujmami a osobnými výhodami. Človeku bude patriť najvyššie šťastie a uvidí znamenia Božie vo svete a v ľudskej duši, ak vynaloží najväčšie možné úsilie v aréne civilizácie a spravodlivosti. (‘Abdu’l-Bahá, The Secret of Divine Civilization)

Ľudské srdce nemôžeme oddeliť od vonkajšieho prostredia a povedať, že ak sa jedno z nich zmení, zlepší sa všetko. Človek je organickou súčasťou sveta. Jeho vnútorný život utvára prostredie a zároveň je hlboko týmto prostredím ovplyvňovaný. Jedna zložka pôsobí vzájomne na druhú a každá trvalá zmena v živote človeka je výsledkom týchto vzájomných reakcií. (List napísaný v mene Shoghiho Effendiho jednotlivému veriacemu, 17. februára 1933)

Existujú určité základné koncepty a všetky treba brať do úvahy. Jedným z nich je ústredný význam poznania pre sociálnu existenciu. Udržiavanie ľudí v nevedomosti je najžalostnejšia forma útlaku. Posilňuje mnohé múry predsudkov, ktoré prekážajú tomu, aby mohla byť ustanovená jednota ľudstva, ktorá je zároveň cieľom, ako aj operačným princípom zjavenia. Prístup k poznaniu patrí medzi práva každej ľudskej bytosti. Všetci ľudia, každý podľa svojich schopností a možností, musia prevziať zodpovednosť za to, aby sa počas tejto úžasnej udalosti, akou je budovanie prosperujúcej svetovej civilizácie, mohlo poznanie generovať, aplikovať a rozširovať. Spravodlivosť vyžaduje všeobecnú účasť. (Svetový dom spravodlivosti, bahájom sveta, Riḍván 2010)

Čo sa týka reciprocity a spolupráce, každý člen štátu by mal žiť v úplnom pohodlí a blahu, pretože každý člen ľudského rodu je členom štátu a ak sa jedna časť má zle alebo je postihnutá nejakou chorobou, musia nevyhnutne trpieť aj všetci ostatní. Napríklad, člen ľudského organizmu je oko. Ak je oko postihnuté, toto postihnutie ovplyvní celý nervový systém. Preto, keď je člen štátu postihnutý, v skutočnosti z pohľadu sympatických spojení, všetci budú mať rovnaké postihnutie, pretože tento jeden (postihnutý) je členom skupiny členov, časťou celku. Je možné, aby jeden člen alebo časť trpela a ostatní sa mali dobre? Je to nemožné! Preto si Boh želá, aby v ľudskom štáte žili všetci v dokonalom blahu a komforte. (‘Abdu’l-Bahá, Promulgation of Universal Peace)

Politický svet je ako ľudský svet. Človek je najskôr zárodkom, potom prechádza stupňami embrya a plodu, získava kostnú štruktúru, obaľuje sa svalmi, naberá vlastnú podobu, pokým napokon nedosiahne úroveň, kedy môže patrične vyplniť tieto slová: „najúžasnejší z Tvorcov“. Tak, ako toto je požiadavkou pre stvorenie a zakladá sa to na univerzálnej múdrosti, rovnako ani politický svet sa nemôže v okamihu dostať z dna svojej skazenosti na zenit spravodlivosti a dokonalosti. Kvalifikovaní ľudia sa musia dňom i nocou snažiť, používať všetky prostriedky, ktoré prispievajú k pokroku, pokým sa deň za dňom, ba okamih za okamihom vláda a ľudia v každej oblasti nerozvinú. (‘Abdu’l-Bahá, The Secret of Divine Civilization)