„Vrav: Príroda je vo svojej podstate stelesnením Môjho mena Tvorca, Stvoriteľ.“ – Bahá’u’lláh

Príroda

Vrav: Príroda je vo svojej podstate stelesnením Môjho mena, Tvorca, Stvoriteľ. Rozmanitosť jej prejavov spôsobujú rozličné príčiny a v tejto rozmanitosti sa pre vnímavých ľudí nachádzajú znamenia. Príroda je vôľou Božou a svoj výraz nachádza v pomíňajúcom svete i jeho prostredníctvom. Predstavuje pôsobenie Prozreteľnosti, ktoré prikázal Príkazca, nadovšetko Múdry. (Bahá’u’lláhove tabuľky zjavené po Kitab-i-aqdas, Lawh-i-hikmat, str. 143)

Keď sa pozerám na čokoľvek, zisťujem, že Ťa vďaka tomu poznávam a pripomína mi to Tvoje znamenia a Tvoje Symboly a Tvoje svedectvá. Pri Tvojej sláve! Zakaždým, keď vzhliadnem ku Tvojim nebesám, pripomeniem si Tvoju veľkosť a Tvoju vznešenosť a Tvoju neporovnateľnú slávu a veľkosť. A zakaždým, keď pozriem na Tvoju zem, som nútený uznať dôkazy Tvojej sily a znamenia Tvojej štedrosti. A keď vidím more, zisťujem, že ku Mne prevráva Tvojou vznešenosťou a silou Tvojej moci a Tvojou zvrchovanosťou a Tvojou veľkoleposťou. A zakaždým, keď rozjímam o horách, objavujem symboly Tvojho víťazstva a prápory Tvojej všemohúcnosti. (Bahá’u’lláh, Prayers and Meditations, CLXXVI)

Uvažuj nad vnútornými skutočnosťami vesmíru, jeho tajomnou múdrosťou, záhadami a vzájomnými vzťahmi, pravidlami, ktoré všetko riadia. Pretože každá časť vesmíru je spojená s každou ďalšou časťou putami, ktoré sú veľmi mocné a nedovolia žiadnu nerovnováhu, ani žiadne poľavenie. (Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá)

Keď sa zamyslíme nad touto úžasnou jednotou kráľovstiev existencie a nad ich stelesnením v najvyššej a najvznešenejšej bytosti, prečo by mal mať človek nezhody a spory s druhým človekom? Je vhodné a ospravedlniteľné, aby viedol vojnu, keď kráľovstvá úžasného života nižšieho než je on, charakterizuje harmónia a nezávislosť? Prvky a nižšie organizmy sú synchronizované vo veľkom pláne života. Má byť človek, ktorý je nekonečne vyššie postavený, než sú oni, nepriateľský a ničiť túto dokonalosť? (‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace)

Každý vnímavý človek kráčajúci po zemi sa skutočne cíti byť zahanbený, pretože si je plne vedomý, že na príkaz Boha zdrojom jeho blahobytu, jeho bohatstva, jeho moci, jeho povznesenia, jeho pokroku a jeho sily je práve zem samotná, po ktorej kráčajú nohy všetkých ľudí. Nemôže byť pochýb, že ktokoľvek si je vedomý tejto pravdy, je očistený a posvätený od všetkej pýchy, nadutosti a márnivosti. (Bahá’u’lláh, Epištola Synovi Vlka, str. 51)

Čímže sa môžete po práve chvastať? Azda sa pýšite svojím jedlom a svojím pitím, či bohatstvom, ktorým si napĺňate pokladnice, či rozmanitosťou a nákladnosťou ozdôb, ktorými sa parádite? Ak by pravá sláva spočívala vo vlastníctve takýchto pominuteľných vecí, potom by sa nad vás musela vyvyšovať zem, po ktorej kráčate, pretože to ona vám na základe rozhodnutia nadovšetko Mocného všetky tieto veci poskytuje a obdarúva vás nimi. Podľa toho, čo Boh prikázal, sa v jej vnútri nachádza všetko, čo vlastníte. Na znak Jeho milosrdenstva z nej získavate svoje bohatstvo. Podívajte sa na svoje postavenie, na to, čím sa hrdíte! Kiež by ste to vnímali! (Bahá’u’lláh, The Summons of the Lord of Hosts)

... Vševediaci lekár prstom meria tep ľudstva. Vníma nemoc a v neomylnej múdrosti predpisuje liek. Každý vek má vlastné ťažkosti a každá duša určité ciele. Liek, ktorý svet potrebuje pre súčasnú súžobu, nikdy nemôže byť rovnaký ako ten, ktorý si vyžiada vek nasledujúci. Horlivo sa zaoberajte potrebami veku, v ktorom žijete, a svoje rozpravy sústreďte na jeho požiadavky a nároky. (Bahá’u’lláh, The Tabernacle of Unity)

Ó vy, zvolení predstavitelia ľudu všetkých krajín! Spoločne sa raďte o všetkom a nech vás zaujíma len to, čo prospieva ľudstvu a čo zlepšuje jeho stav, ak ste medzi tými, ktorí bedlivo skúmajú! Svet si predstavte ako ľudské telo, ktoré bolo síce stvorené zdravé a dokonalé, ale bolo z rozličných príčin sužované závažnými poruchami a neduhmi. Ani na jediný deň sa mu neuľavilo, ba naopak, priťažovalo sa mu, pretože ho liečili nevedomí lekári, ktorí dali plný priechod vlastným túžbam a žalostne sa zmýlili. Aj keď sa vďaka starostlivosti schopného lekára niektorý telesný orgán uzdravil, ostatok bol i naďalej sužovaný rovnako ako predtým. Tak vás oboznamuje Vševediaci, nadovšetko Múdry. (Bahá’u’lláh, The Summons of the Lord of Hosts)

Tá tajomná, všetko prestupujúca, a predsa nedefinovateľná zmena, ktorú spojujeme so štádiom dospelosti nevyhnutnom v živote jednotlivca... musí... byť rovnaká vo vývoji organizácie ľudskej spoločnosti. Podobný stupeň treba skôr či neskôr dosiahnuť v kolektívnom živote ľudstva. To vytvára ešte nápadnejší fenomén vo svetových vzťahoch a obdarúva celý ľudský rod takými možnosťami blahobytu, ktoré udajú behom následných vekov hlavný popud požadovaný pre konečné naplnenie jeho veľkého osudu. (Shoghi Effendi, Bahá’u’lláhův světový řád, str. 194)

Nemôžeme oddeľovať ľudské srdce od vonkajšieho prostredia a povedať, že ak sa jedno z nich zmení, všetko sa zlepší. Človek je vzájomne spätý so svetom. Jeho vnútorný život utvára prostredie a zároveň je týmto prostredím hlboko ovplyvnený. Vzájomne na seba pôsobia a každá trvalá zmena v živote človeka je výsledkom týchto vzájomných reakcií. (Napísané v mene Shoghiho Effendiho jednotlivému veriacemu, 17. februára 1933)