Zjavenie, podstata Boha a úloha Prejavov Božích

Boh bol vždy vo Svojej Podstate a vo Svojom vlastnom Ja nevidený, nedosiahnuteľný a nepoznateľný. (Bahá’u’lláh, Epištola Synovi Vlka, str. 102)

Boh... je a od večnosti bol jediný a sám... Večný v minulosti, Večný v budúcnosti. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XCIV)

Všetka chvála buď jedinosti Boha a všetka česť Zvrchovanému Pánovi, Neporovnateľnému a nadovšetko Slávnemu panovníkovi vesmíru, ktorý z úplnej ničoty stvoril podstatu všetkého, ktorý z ničoho vytvoril tie najznamenitejšie a najtajuplnejšie prvky stvorenia a ktorý prijal Svoje stvorenia do Svojho kráľovstva neporušiteľnej slávy, aby ich uchránil od poníženia odlúčenia a od nebezpečenstva nevyhnutného zániku. Toto by nebolo dokázalo nič iné než Jeho všetkým prenikajúca milosť. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXVII)

Ako môžeme poznať Boha? Poznáme Ho podľa Jeho prídomkov. Poznáme Ho podľa Jeho znamení. Poznáme Ho podľa Jeho mien… Ak chceme nadviazať kontakt s Božou skutočnosťou, môžeme to urobiť tak, že poznávame jej javy, vlastnosti a známky, ktoré sú všade v celom vesmíre. (‘Abdu’l-Bahá, The Promulgation of Universal Peace)

Ó SYNU ČLOVEKA! V závoji Svojej odvekej bytosti a v pradávnej večnosti Svojej podstaty som vedel, že ťa milujem. Preto som ťa stvoril, vyryl do teba Svoj obraz a zjavil ti Svoju krásu. (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z arabčiny, č. 3)

Keď stvoril svet a všetko, čo v ňom žije a čo sa v ňom hýbe, priamym pôsobením Svojej neobmedzenej a zvrchovanej vôle sa rozhodol udeliť človeku výnimočnú poctu a dal mu schopnosť poznať Ho a milovať Ho. Túto schopnosť treba považovať za tvorivý podnet a prvotný zámer, ktorý je základom celého stvorenia. … Najvnútornejšiu podstatu všetkého stvoreného zaplavil svetlom jedného zo Svojich mien a učinil ju príjemcom slávy jedného zo Svojich prídomkov. Na podstatu človeka však nasmeroval jas všetkých Svojich mien a prídomkov a učinil ju zrkadlom Svojho vlastného Ja. Zo všetkého stvoreného bol jedine človek vyvolený pre takú nesmiernu priazeň, takú trvalú štedrosť. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXVII)

Dvercia k poznaniu Pradávnej bytosti vždy boli a naveky budú zatvorené pred tvárou ľudí. Porozumenie žiadneho človeka nikdy nedospeje k Jeho svätému dvoru. Avšak na znak Svojho milosrdenstva a na dôkaz Svojej láskyplnosti prejavil ľuďom Úsvity Svojho božského vedenia, Symboly Svojej božskej jedinosti a prikázal, že poznanie týchto Posvätených bytostí bude totožné s poznaním Jeho samotného. Každý, kto ich poznal, spoznal i Boha. Každý, kto načúval ich volaniu, naslúchal i hlasu Božiemu, a každý, kto dosvedčil pravdu ich zjavenia, dosvedčil i pravdu samotného Boha. Každý, kto sa od nich odvrátil, odvrátil sa i od Boha, a každý, kto v nich neuveril, neuveril ani v Boha. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXI)

Tieto Obličaje prijímajú božský príkaz a sú úsvitmi Jeho zjavenia. ... Ak budeš hľadieť všímavým zrakom, uzrieš, že všetci prebývajú v rovnakom svätostánku, vznášajú sa v rovnakom nebi, sedia na rovnakom tróne, vyslovujúc rovnaké výroky a zvestujúc tú istú vieru. To je jednota týchto Podstát bytia, týchto Žiar nekonečnej a nezmernej nádhery. (Bahá’u’lláh, Kniha istoty, str. 105)

To, že by rozličným obciam zeme a rozmanitým sústavám náboženského vyznania nemalo byť nikdy dovolené posilňovať medzi ľuďmi pocity nepriateľstva, predstavuje v tento deň podstatu viery v Boha a v Jeho náboženstvo. Tieto zásady a zákony, tieto pevne ustanovené a mocné sústavy vyšli z jedného Zdroja a predstavujú lúče jedného Svetla. To, že sa od seba odlišujú, treba pripisovať rôzniacim sa požiadavkám vekov, v ktorých boli hlásané. (Bahá’u’lláh, Epištola Synovi Vlka, str. 30)

Základom rozličných náboženstiev je jediná Pravda. Preto ich podstata je jediná. (‘Abdu’l-Bahá, The Promulgation of Universal Peace)

To, čo Pán nariadil ako zvrchovaný liek a najmocnejší nástroj na vyliečenie celého sveta, je zjednotenie všetkých jeho národov v jednej celosvetovej Veci, v jednej spoločnej viere. (Bahá’u’lláh, The Summons of the Lord of Hosts)

Zásadný princíp jasne formulovaný Bahá’u’lláhom… znie, že náboženská Pravda nie je absolútna, ale relatívna, že Božské zjavenie je kontinuálny a progresívny proces, že všetky veľké náboženstvá majú božský pôvod, že základné princípy sú v úplnom súlade, že ich cieľ a zámer sú rovnaké, ich učenia predstavujú len rozličné stránky tej istej pravdy, že ich funkcia je komplementárna, že sa odlišujú len v nepodstatných aspektoch svojich doktrín a že ich poslania predstavujú po sebe nasledujúce stupne duchovnej evolúcie ľudskej spoločnosti… (Shoghi Effendi, The Promised Day is Come, Predhovor k vydaniu z roku 1980)

A teraz ohľadne tvojej otázky týkajúcej sa podstaty náboženstva. Vedz, že tí, ktorí sú skutočne múdri, prirovnali svet k ľudskému chrámu. Tak, ako sa ľudské telo potrebuje zaodieť šatom, tak musí telo ľudstva zdobiť plášť spravodlivosti a múdrosti. Jeho rúchom je zjavenie, ktoré mu udelí Boh. Vždy, keď toto rúcho splní svoj účel, nadovšetko Mocný ho určite obnoví. Veď každý vek si vyžaduje novú mieru svetla Božieho. Každé božské zjavenie bolo zoslané tak, aby vyhovovalo podmienkam veku, v ktorom sa objavilo. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXXIV)

Dnes je deň, v ktorý sa na ľudí rinie najznamenitejšia priazeň Božia, deň, v ktorý bola do všetkého stvoreného vnesená najmocnejšia milosť Božia. Všetky národy sveta sú povinné vyriešiť svoje nezrovnalosti a v dokonalej jednote a mieri prebývať v tôni stromu Jeho starostlivosti a láskyplnosti. Patrí sa, aby ľnuli ku všetkému, čo v tento deň povedie k povýšeniu ich postavenia a podpore ich najlepších záujmov... Úpenlivo proste jedného pravého Boha, nech dá, aby sa všetkým ľuďom milostivo dostalo pomoci, aby naplnili to, čo je v Našich očiach prijateľné. Čoskoro bude zvinuté súčasné usporiadanie a na jeho mieste bude rozprestreté nové. Vskutku, tvoj Pán vraví pravdu a pozná nevidené. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, IV)

Nadovšetko Milosrdný udelil človeku zrak a obdaril ho sluchom. Niektorí ho opísali ako „malý svet“, kým v skutočnosti by ho mali považovať za „veľký svet“. Schopnosti neodmysliteľné od postavenia človeka, plná miera jeho údelu na zemi, vrodená znamenitosť jeho podstaty, to všetko sa musí prejaviť v tento prisľúbený deň Boží. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, CLXII)

Boh nás obdaril očami, aby sme sa mohli pozerať na svet a pridŕžať sa všetkého, čo podporí rozvoj civilizácie a umenia žiť. Obdaril nás ušami, aby sme mohli počúvať poznatky učencov a filozofov a tieto poznatky šírili ďalej a využívali ich v živote. Zmysly nám boli dané nato, aby sme sa oddali službe všeobecnému blahu. To všetko preto, aby sme my, ľudia, výnimoční spomedzi všetkých ostatných foriem života vďaka svojej vnímavosti a rozumu, mohli pracovať, neustále a vo všetkých oblastiach, či už sa nám naskytne veľká alebo malá príležitosť, obyčajná alebo výnimočná, pokým nebude ľudstvo bezpečne zhromaždené v nedobytnej pevnosti poznania. Neustále by sme mali vytvárať podmienky pre ľudské šťastie a za týmto účelom vynachádzať a používať nové prostriedky…Musíme sa teraz rozhodnúť, že povstaneme a budeme sa pevne pridržiavať všetkých prostriedkov, ktoré podporujú mier a blahobyt a šťastie, poznanie, kultúru a priemysel, dôstojnosť, hodnotu a postavenie celej ľudskej rasy. Tak zem ľudských možností vďaka oživujúcim vodám čistého zámeru a nesebeckého úsilia vyženie puky svojej skrytej znamenitosti a zakvitne chvályhodnými vlastnosťami a bude rodiť ovocie a prekvitať, pokým sa nevyrovná ružovej záhrade poznania, ktorá patrila našim praotcom. (‘Abdu’l-Bahá, The Secret of Divine Civilization)