Božský zákon

„Vrcholná a najdôležitejšia udalosť v ľudskom svete,“ hovorí ‘Abdu’l‑Bahá, „je príchod Prejavu Božieho a zostúpenie zákona Božieho.“ ¹ Bahá’u’lláh vysvetľuje, že Boh nariadil každému z nás dve povinnosti: máme uznať Prejav Boží a keď tak učiníme, máme dodržiavať Jeho zákony a nariadenia. „Tieto dve povinnosti,“ píše, „sú nerozlučné. Jedna bez druhej nie je prijateľná.“ ²

Bahájske spisy opisujú existenciu dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich aspektov božského zákona. Prvý sa týka univerzálnych, nemenných duchovných zákonov, ktoré platia vo všetkých Božích náboženstvách. Druhý aspekt sa zaoberá zákonmi, ktoré riadia sociálny a duchovný život ľudstva - zákonmi, ktoré sa menia vzhľadom na konkrétne podmienky a okolnosti danej doby.

Každý Prejav Boží ako Božský Vzdelávateľ presadzuje univerzálny Boží zákon a prináša nový súbor zákonov riadiacich duchovné a sociálne aspekty života ľudstva pre nasledujúcu etapu jeho evolúcie. ‘Abdu’l‑Bahá hovorí, že hlavným cieľom príchodu Prejavu Božieho je „osvetľovať svet ľudstva, učiniť pozemský svet nebeským, premeniť ľudské kráľovstvo na ríšu anjelov, zjednotiť srdcia, rozožať svetlo lásky v ľudských dušiach, aby sa tieto duše mohli stať samostatnými, dospeli k úplnej jednote a priateľstvu, obrátili sa k Bohu, vstúpili do božského Kráľovstva, získali Božie štedrosti a dary a pojedali z nebeskej manny.“ ³

Mnohé z Bahá’u’lláhových zákonov, ktoré sa týkajú sociálneho a duchovného života jedinca, sa nachádzajú v Kitáb-i-aqdas. V tejto knihe sú zahrnuté špecifické nariadenia týkajúce sa povinnej modlitby, pôstu, manželstva, dedičstva a požívania alkoholu a drog. Bahá’u’lláh tiež na jej stránkach ruší inštitúciu kňazstva, zakazuje otroctvo, askézu a kláštory, odsudzuje násilie páchané na zvieratách a ohováranie. Poukazuje na to, že človek sa má zaoberať obchodom alebo iným zamestnaním, zdôrazňuje potrebu vynakladať prostriedky na vzdelávanie detí. Každému človeku ukladá povinnosť poslúchať vládu svojej krajiny, nabáda bahájov, aby sa stretávali s nasledovníkmi všetkých náboženstiev v duchu priateľstva a podčiarkuje dôležitosť pravdovravnosti, dôveryhodnosti, pohostinnosti, zdvorilosti, odpúšťania, spravodlivosti a rovnosti.

Význam dodržiavania týchto a ďalších zákonov je očividne zrejmý, avšak baháji sa tiež snažia myslieť na to, že božský zákon nemožno zredukovať len na jednoduchý zoznam toho, čo sa smie a čo sa nesmie. Uplatňuje sa tu transformačná sila Zjavenia zušľachťujúca správanie jednotlivca, povznášajúca srdcia a duše všetkých ľudí, pretvárajúca kultúru a oživujúca štruktúry spoločnosti – teda v konečnom dôsledku napomáhajúca pokroku civilizácie.

Samotný Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas skutočne radí Svojim nasledovníkom, aby Jeho prikázania nezredukovali len na „obyčajný zákonník“. „Naopak,“ píše. „Prstami moci a sily sme odpečatili vybrané Víno.“ ⁴ O Svojich prikázaniach hovorí, že „predstavujú medzi Mojimi služobníkmi lampy Mojej láskyplnej prozreteľnosti a pre Moje stvorenia sú kľúčmi Môjho milosrdenstva.“ ⁵ Pokračuje:

„Jazyk Mojej moci z nebies Mojej všemocnej slávy oslovil Moje stvorenie týmito slovami: ,Dodržiavajte Moje prikázania z lásky k Mojej kráse.’ Šťastný je milujúci, ktorý z týchto slov vdýchol vôňu svojho nadovšetko Milovaného plnú rozvoniavajúcej milosti, ktorú nedokáže popísať žiaden jazyk.“ ⁶