Žijeme na základe princípu jednoty

V dnešnej dobe prechádza ľudstvo búrlivým obdobím adolescencie a približuje sa ku ďalšiemu stupňu vo svojom živote, stupňu dospelosti, ktorý charakterizuje vznik zjednotenej, globálnej civilizácie. Náš blahobyt, mier a bezpečie, to všetko závisí na pevnom ustanovení jednoty.

Keď chceme vytvoriť tento nový svet, musíme odložiť mnohé vzorce správania, ktoré charakterizujú predchádzajúce obdobia našej existencie. „Musíme sa nepretržite a neustále usilovať, aby sme dosiahli vývoj duchovnej podstaty človeka,“ napísal ‘Abdu’l‑Bahá, „a vytrvalo sa snažiť o to, aby ľudstvo postupovalo smerom k vznešenosti svojho pravého a určeného postavenia.“ ¹

„Musíme sa z celého srdca a duše snažiť, pokým medzi sebou neuskutočníme jednotu.“ ²

Základný princíp jednoty ľudstva vyžaduje hlboký vývoj v našom myslení: „Ak túžite z celého svojho srdca po priateľstve so všetkými rasami na zemi, vaše myšlienky, duchovné a pozitívne, sa budú šíriť. Stanú sa túžbou ostatných, budú silnejšie a silnejšie, až napokon dosiahnu mysle všetkých ľudí.“ ³

Vznešené myšlienky však nestačia. Treba ich preniesť do činov. Pravdu, že ľudstvo je jedno, treba v súčasnosti neustále potvrdzovať a všetci sa o nej musia učiť.

Predpokladom uskutočnenia jednoty ľudstva je skutočné celosvetové priateľstvo. „Duch lásky a láskavosti musí byť taký intenzívny, aby cudzinec zistil, že je priateľom, nepriateľ pravým bratom, že medzi nimi neexistujú akékoľvek rozdiely.“ ⁴

V novej civilizácii, ku ktorej vyzýva Bahá’u’lláh, musia všetci ľudia cítiť a konať tak, ako keby boli obyvateľmi spoločnej domoviny. „Nedovoľte, aby konvenčnosť zapríčinila to, že se budete zdať chladnými a odmietavými, keď stretnete neznámych ľudí z iných krajín… Neuspokojujte sa s tým, že budete preukazovať priateľstvo iba slovami, nech vám srdce zahorí láskyplnosťou ku všetkým, ktorých môžete stretnúť na svojej ceste.“ ⁵

Prirodzeným vyjadrením toho, že uznávame princíp jednoty ľudstva, je nesebecká služba svojim blížnym. „Zásluhy človeka spočívajú v službe a cnosti,“ ⁶ napísal Bahá’u’lláh. „Zlepšenie sveta možno dosiahnuť čistými a dobrotivými skutkami, odporúčania hodným a vhodným správaním.“ ⁷

Tým, že sa ľudská rasa približuje k dospelosti, musíme dbať aj na to, ako sa vyjadrujeme. Keď sa s druhými delíme o myšlienky láskavosti, môže to mať na nich hlboký vplyv. Okrem toho nič nemôže viac uškodiť jednote ako to, keď sa stále vraciame k chybám druhých, alebo ešte horšie, keď hovoríme o nich ostatným. Svoje myšlienky by sme mali sústrediť skôr na lásku a jednotu, zamerať sa na dobré vlastnosti v ľuďoch a navzájom si odpúšťať svoje nedostatky.

Konkurenčná kultúra, ktorá prevláda v toľkých aspektoch dnešného života, spôsobuje, že je veľmi ťažké oslobodiť sa od túžby byť prvým. Dokonca aj rozhodnutia rodičov môžu ovplyvňovať deti, aj keď tak konajú nechtiac alebo nevinne, keď deti povzbudzujú, aby sledovali svetské túžby – obdiv k moci a postaveniu, lásku k prepychu, nutkanie uspokojovať samého seba.

Takéto postoje napomáhajú skôr oddeľovaniu, než jednote. Umožňujú, aby sa človek zaoberal snahou „povyšovať sa nad druhých.“ ⁸

Keď do hĺbky pochopíme jednotu ľudstva, môžeme začať na svoje záujmy pozerať ako na komplementárne. Bez toho uviazneme v konfliktoch a zaujmeme úzky pohľad na to, čo znamená úspech. „Zo všetkých ľudí najnedbalejší je ten, kto sa márne škriepi a usiluje predstihnúť svojho brata.“ ⁹