Jednotlivec

Každý človek je členom ľudskej rodiny a prispieva k životu spoločnosti. Jednotlivec preberá iniciatívu, využíva príležitosti, vytvára priateľstvá a buduje vzťahy, zapája sa s druhými do spoločnej služby a podieľa sa na rozhodnutiach.

„A česť a pocta jednotlivca spočíva v tom, že sa medzi všetkými ľuďmi na svete stane zdrojom sociálneho dobra,“ ¹ napísal ‘Abdu’l‑Bahá.

Aby jednotlivci mohli počas súčasného obdobia premeny v ľudskej histórii účinne konať, musia sa predovšetkým vyznačovať silnou cieľavedomosťou. Táto ich poháňa, aby sa usilovali duchovne a intelektuálne rozvíjať a zároveň aby prispievali k premene spoločnosti. Toto predstavuje zásadne neodlučiteľné rozmery jediného procesu. Jednotlivci na základe svojho správania a zásad tvoria svoje životné prostredie, na druhej strane sociálne štruktúry a procesy zasa formujú správanie a zásady jednotlivcov.

Na osobnej rovine sa cieľavedomosť vyjadruje rozvíjaním rozsiahlych schopností, ktorým nás Boh obdaril. Tieto schopnosti získavame tým, že slúžime ľudstvu. Patria sem cnosti a vlastnosti skryté vo všetkých ľudských bytostiach a talenty a rysy, ktoré sú charakteristické pre každého človeka. Bahá’u’lláh napísal: „Jeden pravý Boh (Velebená buď Jeho sláva!) sa ľuďom zjavuje so zámerom vyniesť na svetlo tie drahokamy, ktoré sa ukrývajú v bani ich pravého a najvnútornejšieho ja.“ ²

V kontexte transformácie spoločnosti je zmyslom nášho života napomáhať neustále sa rozvíjajúcej civilizácii a využívať svoju energiu a schopnosti pre rozkvet blahobytu ľudskej rasy. „Stále myslite na to, ako môžete každému členovi ľudskej rasy preukázať službu,“ povedal ‘Abdu’l‑Bahá. „Buďte úprimne láskaví, nielen navonok… Nech (človek) učiní dobrý skutok pre každého, kto mu skríži cestu a nech mu je na úžitok. Nech zlepšuje charakter všetkých a nech mení zameranie mysle ľudí.“ ³

Tento dvojaký morálny zmysel nám pomáha napĺňať presvedčenie, že patríme do jednej ľudskej rodiny. Vďaka nemu cítime, že sme súčasťou organického celku. Vďaka nemu opúšťame od bigotnosti, predsudkov, fanatizmu a podozrievavosti, ktoré môžu poškodiť kolektívne úsilie a zabraňovať pôsobeniu pozitívnych impulzov smerom k zmene.

Podľa Bahá’u’lláha by mal človek dosiahnuť vysokú úroveň, aby mohol úspešne pomáhať spoločnosti, ktorá chce dosiahnuť trvalú materiálnu a duchovnú prosperitu. No nevyžaduje dokonalosť. Vyžaduje, aby sme sa každým dňom usilovali k tejto úrovni priblížiť. Mali by sme kráčať spoločnou cestou služby, navzájom sa podporovať a spolu napredovať. Pokorne oceňovať prínos každého človeka a vyhýbať sa nástrahám povýšenosti.