Nebo a peklo

Ľudia sa už oddávna zamýšľajú nad tým, aké budú mať naše činy na tomto svete následky na svete druhom. V niektorých kultúrach sa zdorazňuje harmónia medzi ľudstvom a kozmom. Iné vyobrazujú raj, kde získajú odmenu tí, ktorí si to zaslúžia, a podsvetie, v ktorom sú potrestaní nespravodliví. Takéto vysvetlenia pomáhali ľuďom vo všetkých kútoch sveta, aby sa zamýšľali nad tým, kam smeruje ich život, aby odolávali nutkaniam ich nižšej podstaty a aby rozjímali nad požiadavkami duchovného života.

Podľa bahájskeho učenia neexistuje niečo také ako raj alebo peklo ako fyzické miesto. Zdorazňuje sa nekonečná cesta duše ku dokonalosti. Bahájske učenie vysvetľuje, že zmienky o „raji“ a „pekle“ vo svätých písmach iných náboženstiev treba chápať symbolicky ako opis toho, že duša sa na tomto svete a v ďalších ríšach nachádza blízko k Bohu, alebo Mu je vzdialená. ‘Abdu’l‑Bahá povedal, že keď ľudské bytosti „osvieti žiara slnka skutočnosti a stanú sa zušľachtené všetkými cnosťami, budú si to vážiť ako najväčšiu odmenu a považovať to za pravý raj. Rovnako vedia, že duchovným trestom je to, keď človek podlieha svetu prírody, keď je oddelený od Boha, keď sa správa brutálne a je nevedomý, keď podlieha telesným túžbam a pohltia ho živočíšne nedostatky, keď ho charakterizujú temné vlastnosti… toto predstavuje najhorší trest a muky…“ ¹

Niektoré náboženské tradície používajú koncept raja nielen nato, aby hovorili o stave, ktorý dosiahne jednotlivá duša, ale aj aby opísali, že v budúcnosti bude na svete vládnuť mier, harmónia a spravodlivosť – „raj na zemi“. Takýto svet očakávajú naozaj mnohé kultúry a civilizácie. Bahájske spisy vysvetľujú, že čas splnenia týchto prísľubov práve nastal. „Celá zem,“ napísal Bahá’u’lláh, „je teraz v stave tehotenstva. Blíži sa deň, keď prinesie najušľachtilejšie ovocie, keď budú vyrastať najvznešenejšie stromy, najočarujúcejšie kvety, najnebeskejšie požehnania.“ ²

Shoghi Effendi o novom svetovom zriadení napísal: „Rivalita medzi národmi, ich vzájomná nenávisť a intrigy zaniknú, nepriateľstvo a predsudky voči rasám nahradí priateľstvo, pochopenie a spolupráca. Navždy budú odstránené príčiny náboženských konfliktov, úplne zmiznú ekonomické bariéry a obmedzenia a zmažú sa prehnané rozdiely medzi triedami. Vymizne bieda na jednej strane a neprístojné hromadenie majetku na strane druhej. Enormná energia vynakladaná a mrhaná na vojnu, či už ekonomickú alebo politickú, bude zasvätená ľudským vynálezom a technickému rozvoju, aby sa zvýšila produktivita ľudstva, aby sa vyhubili choroby, aby sa podporoval vedecký výskum, aby sa zvýšil štandard fyzického zdravia, aby sa formoval a zjemňoval ľudský mozog, aby sa skúmali nevyužité a netušené zdroje planéty, aby sa predĺžil ľudský život a aby sa rozširovali akékoľvek iné oblasti, ktoré dokážu stimulovať intelektuálny, morálny a duchovný život celej ľudskej rasy.“ ³