Bábov život
Jedného jarného večera v roku 1844 sa odohral rozhovor dvoch mladých mužov. Rozhovor, ktorý pre ľudstvo znamenal začiatok novej éry. Perzský obchodník oznámil pocestnému, ktorý prišiel do mesta Shíráz, že priniesol Božské zjavenie predurčené transformovať duchovný život ľudstva. Tento obchodník sa volal Siyyid ‘Alí-Muhammad. História Ho pozná pod menom Báb (čo v arabčine znamená „Brána“).
Obdobie v polovici 19. storočia bolo jedným z najpohnutejších v histórii ľudstva. Bolo svedkom veľkých revolúcií. Zastarané sociálne štruktúry v niektorých častiach Európy a Severnej Ameriky čelili náhlym a neočakávaným zmenám v poľnohospodárstve, priemysle a ekonomike. V rovnakom období nasledovníci rozličných náboženstiev na celom svete cítili, že ľudstvo je na krok od ďalšieho stupňa svojho vývoja. Mnohí z nich sa pripravovali na príchod Prisľúbeného a úpenlivo sa modlili, aby Ho mohli spoznať.
Cieľ hľadania dosiahnutý
Aj mladý učenec menom Mullá Husayn sa vydal hľadať Prisľúbeného. Cítil, že ho sťa magnet priťahuje mesto Shíráz – mesto preslávené vôňou svojich ruží a spevom slávikov. Keď večer 22. mája 1844 prišiel k bráne tohto mesta, privítal ho tam mladý muž v zelenom turbane. Tento cudzinec privítal Mullu Husayna, ako keby boli starí dobrí priatelia.
„Mladík, s ktorým som sa stretol pred bránou Shírázu, ma prekvapil svojou náklonnosťou a láskavosťou,“ spomínal Mullá Husayn. „Predostrel mi srdečné pozvanie do Svojho domu, aby som sa osviežil po únavnej ceste.“
Títo dvaja muži strávili celú noc intenzívnym rozhovorom. Užasnutý Mullá Husayn zistil, že tento mladík spĺňal všetky podmienky, podľa ktorých hľadal Prisľúbeného. Než nasledujúceho rána odišiel, jeho Hostiteľ ho takto oslovil: „Ó ty, ktorý si vo Mňa uveril ako prvý! Vskutku vravím, Ja som Báb, Brána Božia… Na začiatku Ma musí spontánne a na základe vlastného hľadania uznať osemnásť duší a prijať pravdu Môjho Zjavenia.“
Po tom, ako Báb oznámil Svoje poslanie, uznalo Jeho postavenie v priebehu niekoľkých týždňov ďalších sedemnásť ľudí, každý vďaka vlastnému úsiliu. Vzdali sa pohodlia a bezpečia svojho dovtedajšieho života a oslobodení od akýchkoľvek pripútaní sa vydali šíriť Jeho učenie. Prvých osemnásť nasledovníkov Bába sa stalo známymi ako „Písmená Žijúceho“.
Jednou z nich bola poetka Tahirih. Práve ona mala zohrať rozhodujúcu úlohu v procese rozlúčenia sa s minulosťou tým, že pozdvihla hlas pre plnú rovnoprávnosť žien a mužov. Posledný spomedzi nich, mladík menom Quddus, čo znamená „Najsvätejší“, preukázal takú mieru uctievania a odvahy, že sa stal najváženejším z Písmen Žijúceho.
Mullá Husayn ohromene počúval slová, ktoré v ten večer plynuli z Bábových úst. Báb sa vyznačoval vrodenou múdrosťou. Už v útlom veku ňou udivoval Svojich príbuzných. „Nemožno s Ním zaobchádzať ako s obyčajným dieťaťom,“ povedal im Jeho učiteľ. „Naozaj nepotrebuje takých učiteľov, ako som ja.“
Poslanie Bába
Narodil sa 20. októbra 1819 v Shíráze, meste na juhu Iránu. Bol pre ľudstvo symbolickou bránou medzi uplynulou dobou proroctiev a novou érou ich naplnenia. Jeho hlavnou úlohou bolo prebudiť ľudí, aby si uvedomili, že začalo nové obdobie v ľudskej histórii. Obdobie, ktoré bude svedkom zjednotenia celého ľudstva a vytvorenia celosvetovej, duchovne a materiálne prosperujúcej civilizácie. Tento veľký deň nastane vďaka vplyvu božsky inšpirovaného Vzdelávateľa, ktorého Báb označoval ako „Toho, koho Boh prejaví.“ Báb tvrdil, že Jeho vlastným poslaním je ohlásiť príchod tohto prisľúbeného Prejavu Božieho. Báb vysvetľoval, že nový Prejav Boží začne dobu mieru a spravodlivosti, po ktorej túžilo každé žízniace srdce a ktorú prisľubovalo každé náboženstvo. Báb vyslal Svojich nasledovníkov, aby toto posolstvo šírili po celej krajine a pripravovali ľudí na tento dlho očakávaný deň.
Bábovo posolstvo vzbudilo nádej a vzrušenie medzi ľuďmi zo všetkých vrstiev spoločnosti. Hoci niektorí prominentní moslimskí duchovní Bába prijali, mnohí ďalší sa báli Jeho rastúceho vplyvu a toho, že ľudia sa dostanú k moci a ohrozia ich privilegované pozície a autoritu. Odsúdili Bábovo učenie, označili ho za kacírstvo a rozhodli sa, že Bába a Jeho nasledovníkov zničia. V mešitách a školách, na uliciach a bazároch po celej krajine zúrili ostré spory.
To spôsobilo, že Báb putoval do vyhnanstva – z mesta do mesta, z väzenia do väzenia. No žiaden plán Jeho nepriateľov nezabránil tomu, aby Bábov vplyv rástol. Kamkoľvek Ho poslali, všade si Svojou vznešenosťou a príťažlivosťou Svojej osobnosti získal obdiv obyvateľov miest a ich vodcov. Vláda v presvedčení, že uhasí plameň Jeho vplyvu, zakaždým Jeho životodárne svetlo iba viac podnecovala. Zakrátko Bábova popularita narástla do takých rozmerov, že niektorí prominentní kňazi apelovali na vládu, aby Ho dala popraviť. Bábovi nasledovníci, odlúčení od Svojho vodcu, sa odvážne bránili voči plnej sile, ktorá ich mienila zničiť. Tisícky Jeho nasledovníkov – mužov, žien a detí – prišlo o život krutou a brutálnou smrťou.
Bábova poprava
V roku 1850 Mírzá Taqi Khán (hlavný vezír Násiri’d-Dín šacha) nariadil Bábovu popravu. Keď v deň popravy 9. júla, prišli pre Neho vojaci, Báb im povedal, že žiadna „pozemská sila“ Ho nemôže umlčať, pokým nedokončí všetko, čo má povedať. Bába mali zastreliť na tabrízskom námestí pri vojenských kasárňach. Na strechách okolitých domov sa zhromaždili tisícky ľudí. Vonku pražilo poludňajšie slnko. Bába spolu s jedným Jeho mladým nasledovníkom zavesili povrazmi na stenu kasární. V troch vlnách na Neho vystrelilo 750 vojakov. Keď sa dym a prach z pušiek rozplynul, Báb zmizol. Pri stene, na ktorú ich zavesili, stál iba Jeho spoločník, živý a bez zranení! Zničené boli len povrazy, na ktorých viseli. Po Bábovi sa začalo pátranie. Našli Ho, ako vo Svojej cele pokračuje v prerušenom rozhovore so svojím tajomníkom.
„Teraz môžete vykonať svoj zámer,“ povedal Báb odvážne Svojim väzniteľom. Znova Ho priviedli na popravisko. Prvý regiment vojakov už odmietol strieľať. Museli dôjsť iní vojaci a bol vydaný rozkaz k paľbe. Tento raz už guľky skrz naskrz dokaličili telá Bába a Jeho mladého nasledovníka. V meste sa zdvihol víchor prachu, ktorý až do večera zastieral slnečné svetlo.
Bábove telesné pozostatky boli viac ako pol storočia ukrývané, až kým neboli v roku 1909 konečne uložené na hore Karmel vo Svätej zemi. Dnes Báb odpočíva v hrobke v prenádhernej svätyni so zlatou strechou, obklopenej úžasnými terasovitými záhradami a fontánami, symbolizujúcimi víťazstvo Veci, ktorú napriek najkrutejšej opozícii hlásal. Milióny ľudí na celom svete uznávajú Bába za božsky inšpirovaného Posla bahájskej viery a zbožne sa obracajú k Jeho spisom, aby v nich objavovali „žiariace Božie svetlo.“