Bábova svätyňa
Keď bol Báb vo väzení, odlúčený od Svojich oddaných nasledovníkov, nedovolili Mu ani toľko, aby mal počas tmavých nocí pri sebe lampu. Avšak dnes stotisíce návštevníkov za rok hľadia na rozžiarenú svätyňu, v ktorej sú uložené Jeho telesné pozostatky. Bábova svätyňa, ktorá sa kúpe vo svetle každú jednu noc, je mimoriadne pútavým miestom na hore Karmel vo Svätej zemi. Vďaka svojej výnimočnej lokalite a harmonickému splynutiu východných a západných architektonických štýlov sa stala známou a veľmi obľúbenou dominantou stredomorského pobrežia.
V lete 1891 stál Bahá’u’lláh pri kruhu tvorenom cyprusovými stromami, rastúcimi v strede vyprahnutého severného svahu hory Karmel, a ukázal Svojmu synovi ‘Abdu’l‑Bahovi miesto, na ktorom malo byť postavené vhodné mauzóleum pre fyzické pozostatky Bába. ‘Abdu’l‑Bahá sa zanietene pustil do úlohy kúpiť pozemok a postaviť neveľké mauzóleum so šiestimi miestnosťami. „Každý kameň tejto budovy, každý kameň na ceste vedúcej k nej, som zdvihol a položil na svoje miesto s neutíchajúcimi slzami a za neskutočnú cenu,“ zachovali sa slová ‘Abdu’l‑Bahu. Predvídal, že svätyňa bude raz „postavená v mimoriadnom štýle a bude oplývať prenáramnou krásou a veľkoleposťou. Od vrchu hory až po jej spodok budú vybudované terasy. Deväť terás odspodu až ku svätyni a deväť terás od svätyne až po vrch hory. Na každej z týchto terás budú záhrady s pestrofarebnými kvetmi.“
Bábove pozostatky boli šesťdesiat rokov ukrývané a tajne prenášané z Iránu do Svätej zeme a 21. marca 1909 boli konečne uložené ku svojmu odpočinku. ‘Abdu’l‑Bahov vnuk Shoghi Effendi napísal: „Keď bolo všetko dokončené a pozemské pozostatky Proroka – Mučeníka zo Shírázu boli konečne bezpečne uložené ku svojmu večnému odpočinku v náručí Božej svätej hory, ‘Abdu’l‑Bahá sa sklonil nad ešte otvoreným sarkofágom, odhodil Svoj turban, vyzul si topánky a vyzliekol si kabát. Sivé vlasy sa Mu vlnili okolo hlavy, tvár sa Mu premenila a žiarila. Oprel si čelo o okraj drevenej rakvy a nahlas vzlykajúc plakal takým nárekom, že všetci, ktorí boli prítomní, plakali s Ním. Tej noci nemohol spať, natoľko Ho premohli emócie.“
Čoskoro po ‘Abdu’l‑Bahovom zosnutí Shoghi Effendi osobne dozeral na prístavbu troch miestností k pôvodnej budove. Tým sa jej pôdorys zmenil na symetrický štvorec s deviatimi miestnosťami. Na začiatku štyridsiatych rokov navrhol vynikajúci kanadský architekt William Sutherland Maxwell nadstavbu svätyne. Napriek útrapám spôsobených v regióne druhou svetovou vojnou bola v októbri 1953 táto nadstavba dokončená. Shoghi Effendi vtedy svätyňu opísal týmito slovami: „Kráľovná Karmelu, tróniaca na Božej hore, korunovaná žiariacim zlatom, zaodetá v oslnivej bielej, opásaná smaragdovou zelenou, očarujúca každé oko, ktoré hľadí či už zo vzduchu, z mora, z roviny a či z kopcov.“
V roku 1987 Svetový dom spravodlivosti rozhodol dokončiť terasy tak, ako to predvídal ‘Abdu’l‑Bahá. Toto rozhodnutie vyburcovalo celý bahájsky svet. Z každej časti planéty prichádzali finančné dary. Členovia bahájskeho spoločenstva odovzdávali každý jeden príspevok, akokoľvek malý či veľký, dobrovoľne v duchu oddanosti a štedrosti, s túžbou prispieť ku skrášleniu tohto tak veľmi milovaného a posvätného miesta. Budovanie 19-tich terás začalo v roku 1990 a bolo slávnostne dokončené o 11 rokov neskôr.
V rokoch, ktoré nasledovali po otvorení terás a priľahlých záhrad, ich navštívilo viac než desať miliónov ľudí. V roku 2008 bola Bábova svätyňa spolu s Bahá’u’lláhovou svätyňou stojacou blízko mesta ‘Akká pridaná na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Bola tak uznaná jej „výnimočná celosvetová hodnota“ pre spoločné dedičstvo ľudstva.
„Krása a veľkoleposť záhrad a terás,“ napísal Svetový dom spravodlivosti, „sú symbolmi transformácie, ktorá je predurčená nastať tak v srdciach ľudí celého sveta, ako aj vo fyzickom životnom prostredí planéty.“
Práve za túto predstavu transformácie položil Báb spolu s desiatkami tisícov Jeho nasledovníkov Svoj život.