Vývoj bahájskeho spoločenstva v čase ‘Abdu’l-Bahu

‘Abdu’l‑Bahá počas Svojho pôsobenia, ktoré trvalo 29 rokov, pracoval na šírení bahájskej viery do všetkých častí sveta a na posilňovaní vývinu administratívnych inštitúcií ustanovených Bahá’u’lláhom.

Expanzia a konsolidácia bahájskeho spoločenstva

Pod vedením ‘Abdu’l‑Bahu sa v Iráne vytvorila sieť duchovných rád, ktoré spravovali záležitosti bahájskeho spoločenstva, podporovali morálny rozvoj jeho členov, zakladali školy zamerané predovšetkým na vzdelávanie dievčat, starali sa o chorých a zaoberali sa šírením bahájskeho učenia.

‘Abdu’l‑Bahá kládol veľký dôraz na pokrok žien, ktoré začínali hrať svoju úlohu v aktivitách spoločenstva. Konečne tak získavali rovnoprávnosť s mužmi ako členky duchovných rád, miestnych aj národných, ktoré boli volené spomedzi veriacich v Iráne.

‘Abdu’l‑Bahá tiež riadil šírenie bahájskej viery na Kaukaze a v centrálnej ruskej Ázii. Tam sa modelom bahájskeko spoločenstva stalo spoločenstvo v Ašchabade. Mali tam bahájsky dom uctievania, školy a vydávali knihy, pričom neboli obmedzovaní vládnymi reštrikciami.

Aj Egypt bol svedkom rastu bahájskeho spoločenstva. Veľmi tomu pomohol ‘Abdu’l‑Bahov pobyt v tejto krajine. Spoločenstvo tvorili ľudia muslimského aj koptského pôvodu, ako aj Iránci, Kurdi a Arméni. Pod ‘Abdu’l‑Bahovým vedením vznikali alebo sa upevňovali spoločenstvá aj v Turecku, otomanskom Iraku, v Tunisku a dokonca aj v ďalekej Číne a Japonsku.

Rast na Západe

Významný vývoj pre budúcnosť bahájskej viery, ktorý nastal hneď po Bahá’u’lláhovom úmrtí, bolo jej šírenie do Severnej Ameriky. Vieru tam priniesol sýrsky baháj kresťanského pôvodu. ‘Abdu’l‑Bahá venoval zvláštnu pozornosť rozvoju veriacich a bahájskych inštitúcií v Spojených štátoch a v Kanade. Bahájom severnej Ameriky zveril ‘Abdu’l‑Bahá úlohu rozšíriť Bahá’u’lláhovo učenie do takmer celého zvyšku sveta. Od roku 1898 začali ‘Abdu’l‑Bahu v ‘Akke navštevovať americkí a európski pútnici. ‘Abdu’l‑Bahá povzbudzoval ich úsilie učiť vieru. Počas posledných rokov Jeho pôsobenia vďaka Jeho nabádaniam a na základe Jeho Tablets of the Divine Plan (Desky Božího Plánu) baháji prvýkrát prenikli do Južnej Ameriky a Austrálie.

Touto expanziou smerom na Západ sa bahájske spoločenstvo začalo vyvíjať aj mimo predominantne moslimského prostredia, kde pôvodne vznikalo. ‘Abdu’l‑Bahá hral hlavnú úlohu pri predstavovaní bahájskeho učenia kresťanským poslucháčom. V tejto súvislosti je významná zbierka Jeho prednášok pre západných pútnikov Some Answered Questions (Odpovědi na některé otázky), v ktorých hovorí o náboženských a filozofických otázkach.

Výsledkom ‘Abdu’l‑Bahových ciest do Egypta, Európy a Severnej Ameriky bolo to, že na Západe sa vytvorilo povedomie o bahájskej viere a dostalo sa jej uznania. Nielenže mali baháji v týchto krajinách vďaka tomu možnosť byť v priamom kontakte s Osobnosťou ‘Abdu’l‑Bahu, no Bahá’u’lláhovo učenie sa dostalo medzi široké vrstvy ľudí, ktorí by o ňom inak nepočuli. ‘Abdu’l‑Bahá na Svojich početných prednáškach na univerzitách, v kostoloch, synagógach, mešitách a vo filantropických spoločnostiach získal pre vieru veľké množstvo nových obdivovateľov a prívržencov. ‘Abdu’l‑Bahove prednášky sa stali základom pre štandardné prezentovanie bahájskeho učenia, predovšetkým sociálneho učenia, pre mnoho nasledujúcich desaťročí. ‘Abdu’l‑Bahá tiež inauguroval bahájske inštitúcie v Severnej Amerike, keď pri meste Chicago vlastnými rukami položil základný kameň prvého bahájskeho domu uctievania na Západe.

Opozícia zo strany ‘Abdu’l‑Bahovej rodiny

Najpálčivejší problém pre ‘Abdu’l‑Bahu počas rokov nasledujúcich ihneď po zosnutí Bahá’u’lláha predstavovala neustála opozícia zo strany Jeho nevlastného brata, ktorý sa volal Mirza Muhammad ‘Ali. Poháňaný neovládateľnou závisťou falošne obviňoval ‘Abdu’l‑Bahu, že si nárokuje na postavenie rovné Bahá’u’lláhovmu, uzurpuje si práva ostatných Bahá’u’lláhových potomkov a že podnecuje rozvraty voči civilným úradom. Jeho aktivity vyvrcholili tým, že v rokoch 1901 až 1909 boli obnovené opatrenia, kvôli ktorým bol ‘Abdu’l‑Bahá opäť prísne strážený za hradbami ‘Akky. Mirza Muhammad ‘Ali ovplyvnil niekoľko bahájov žijúcich v oblasti Hajfy a ‘Akky, ako aj človeka, ktorý priniesol vieru do Ameriky. Až na malú hŕstku veriacich ostalo však celosvetové bahájske spoločenstvo verné ‘Abdu’l‑Bahovi.

Ďalšie zásluhy

Počas ‘Abdu’l‑Bahovho pôsobenia sa odohrali ďalšie dôležité udalosti: Preniesli sa Bábove telesné pozostatky z Iránu do ‘Akky a boli uložené do svätyne na hore Karmel. ‘Abdu’l‑Bahá napísal Tablets of the Divine Plan (Desky Božího Plánu), ktoré sa mali stať rámcom pre šírenie bahájskej viery.

Podnikli sa prvé kroky pre budovanie moderných administratívnych inštitúcií bahájskej viery na Východe a na Západe. Bahájske spoločenstvo v Ašchabade v ruskom Turkestane rozvíjalo mnohé aspekty bahájskeho spoločenského života, čo vyvrcholilo postavením domu uctievania. Začal sa stavať dom uctievania v Severnej Amerike. Mirza Abu’l-Fadl Gulpaygani, slávny bahájsky učenec, učil vieru na Univerzite al-Azhar v Káhire, najvýznamnejšom centre učenosti islamského sveta. Niekoľko bahájov podnikalo rozsiahle medzinárodné cesty, čo pomohlo vytvoriť začiatky celosvetového náboženského hnutia.

Keď ‘Abdu’l‑Bahá zosnul, bola viera rozšírená do približne 35-tich krajín.